Moderná doba prináša mnoho pozitív ale aj negatív. Všetci o tom dobre vieme, pretože sa o tom veľa hovorí. Máme tie najlepšie vychytávky, ktoré chceme za každú cenu mať. Robíme od svitu do mrku, aby sme si to mohli dovoliť a kariéra je pre nás na prvom mieste, pretože na všetko ostatné máme ešte čas. Lenže, keď sa nad tým poriadne zamyslíme, zistíme, že vlastne žijeme pre budúcnosť a nie pre prítomnosť.
Vravíme si, že keď budem mať viac peňazí, väčší dom, lepšie auto, lepšiu prácu, viac vzdelania budem mať to a to a urobím to a to. Ale kedy vlastne začneme žiť? Naozaj potrebujeme všetky materiálne veci, aby sme si zabezpečili krajší život? Sme naozaj šťastní? Veď len robíme niečo čo bude dobré v budúcnosti, ale viete ako to je … Na ďalší deň už nemusíme mať zdravie ako dnes, nemusíme mať blízku osobu pri sebe, ktorú máme teraz a tak ďalej. Život je veľmi premenlivý a nikde nemáme záruku. Všetko treba robiť rozumne. Máme plánovať, máme si sporiť, chodiť do práce a plniť si sny, ale robiť to odtiaľ potiaľ. Nehnať sa iba za materiálnymi vymoženosťami, ale myslieť aj na život …. Hlavne na ten osobný život.
Nik sa nechce zobudiť ako 70 ročný a uvedomiť si, že je úplne sám alebo prísť na to, že už uplynul čas a na dieťa je už neskoro. Lebo toto je teraz skutočný problém. Ženy sa pokúšajú otehotnieť, ale nemôžu, pretože ich telo už nie je také pripravené ako bolo pred pár rokmi. Kvôli tejto uponáhľanej dobe už ani nestíhame mať deti. Odkladáme to z roka na rok, pretože deti so sebou prinášajú samé výdavky, potrebujú veľa času, ktorý my samozrejme nemáme, lebo momentálne u nás prevládajú iné priority. A tak si radšej zaopatríme zvieratko, ku ktorému sa chováme ako k dieťaťu. Kupujeme mu postieľky, hračky, oblečenie a rôzne čačky mačky, aby sa malo ako v bavlnke. A tak zo zvierat robíme svoje deti.
Lenže toto nie je normálne. Už aj mladé páry, ktoré by mohli mať deti si najprv zaobstarajú šteniatko, aby sa pripravili na dieťa, ale na to sa predsa nemusíme pripravovať. Keď to zvládli 15 – 16 ročné slečny, tak to predsa zvládne 25 ročná.
Pochopte, že zvieratá majú svoje matky a nepotrebujú takúto opateru. Určite im nie je príjemné, keď ich navliekame do úzkeho oblečenia, v ktorom nemôžu robiť to čo im je prirodzené.
Tie tvory si potom pretvárame na niečo čo v skutočnosti nie sú, a keď sa stane, že sa zatúlajú tak nevedia prežiť bez svojho teplého pelechu a jedla, pretože sa nevedia nikde ukryť a nič si uloviť. Stratia všetky svoje prirodzené inštinkty, ktoré mali a kvôli komu? Kvôli nám. Veď príroda ich predsa stvorila so všetkým čo im treba. Netreba ich obmedzovať … veď ani my by sme nechceli byť niečími bábikami.
Sloboda je to, čo chce každý tvor. Miloš Kopecký, český divadelný a filmový herec, má na celú vec rovnaký názor: „Poľudšťovanie zvieraťa je hlboké nedorozumenie a hriech proti duchu svätému prírody. Pes, ktorý by sa podobal človeku, by bol monštrum.“